Úvodná stránka
SLOVAKENGLISH

Vtáčia chrípka

aktualizované dňa 6. februára 2020
Chronológia prípadov BSE
  • č.27. 20.05.2010
  • č.26. 29.07.2008
  • č.25. 27.11.2007
  • č.24. 18.10.2007
  • č.23. 18.11.2005
  • č.22. 06.04.2005
  • č.21. 06.04.2005
  • č.20. 15.11.2004
  • č.19. 09.09.2004
  • č.18. 03.09.2004
  • č.17. 23.08.2004
  • č.16. 15.04.2004
  • č.15. 04.03.2004
  • č.14. 11.02.2004
  • č.13. 14.04.2003
  • č.12. 28.03.2003
  • č.11. 21.08.2002
  • č.10. 03.07.2002
  • č.09. 29.03.2002
  • č.08. 22.03.2002
  • č.07. 21.03.2002
  • č.06. 28.02.2002
  • č.05. 13.12.2001
  • č.04. 22.11.2001
  • č.03. 11.11.2001
  • č.02. 29.10.2001
  • č.01. 27.09.2001
BSE
Počet prípadov: 27
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 7894 zvierat
- Rok 2017 - 7516 zvierat
- Rok 2016 - 7674 zvierat
- Rok 2015 - 7969 zvierat
- Rok 2014 - 7461 zvierat
- Rok 2013 - 13581 zvierat
- Rok 2012 - 14166 zvierat
- Rok 2011 - 27293 zvierat
- Rok 2010 - 42816 zvierat
- Rok 2009 - 49712 zvierat
- Rok 2008 - 55200 zvierat
- Rok 2007 - 63735 zvierat
- Rok 2006 - 66345 zvierat
- Rok 2005 - 69224 zvierat
- Rok 2004 - 82949 zvierat
- Rok 2003 - 87010 zvierat
- Rok 2002 - 66798 zvierat
Scrapie u oviec
Počet prípadov: 169
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 13118 zvierat
- Rok 2017 - 14184 zvierat
- Rok 2016 - 11565 zvierat
- Rok 2015 - 12493 zvierat
- Rok 2014 - 11657 zvierat
- Rok 2013 - 2541 zvierat
- Rok 2012 - 2911 zvierat
- Rok 2011 - 2998 zvierat
- Rok 2010 - 2014 zvierat
- Rok 2009 - 2167 zvierat
- Rok 2008 - 2566 zvierat
- Rok 2007 - 8358 zvierat
- Rok 2006 - 7526 zvierat
- Rok 2005 - 2629 zvierat
- Rok 2004 - 1893 zvierat
- Rok 2003 - 4535 zvierat
- Rok 2002 - 2003 zvierat
Scrapie u kôz
Počet prípadov: 0
Počet lab. vyšet. zvierat:
- Rok 2018 - 251 zvierat
- Rok 2017 - 280 zvierat
- Rok 2016 - 212 zvierat
- Rok 2015 - 162 zvierat
- Rok 2014 - 148 zvierat
- Rok 2013 - 64 zvierat
- Rok 2012 - 47 zvierat
- Rok 2011 - 47 zvierat
- Rok 2010 - 24 zvierat
- Rok 2009 - 25 zvierat
- Rok 2008 - 12 zvierat
- Rok 2007 - 83 zvierat
- Rok 2006 - 68 zvierat
- Rok 2005 - 105 zvierat
- Rok 2004 - 5 zvierat
- Rok 2003 - 4 zvierat
- Rok 2002 - 2 zvierat
Klasický mor ošípaných
Počet prípadov:
- Rok 2014 - 0 prípadov
- Rok 2013 - 0 prípadov
- Rok 2012 - 0 prípadov
- Rok 2011 - 0 prípadov
- Rok 2010 - 0 prípadov
- Rok 2009 - 0 prípadov
- Rok 2008 - 2 prípady
- Rok 2007 - 0 prípadov
- Rok 2006 - 0 prípadov
- Rok 2005 - 1 prípad
- Rok 2004 - 2 prípady
- Rok 2003 - 4 prípady

Informácie o Vtáčej chrípke

Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov a hydiny.

Choroba postihuje
  • domácu hydinu (morka, kačica, hus, kura domáca)
  • voľne žijúce vtáky (vodné vtáky - labuť, kačica divá, hus divá, kormorán, volavka, čajka, atď., dravce – sokol sťahovavý, sokol myšiar, jastrab lesný, jastrab krahulec, atď.),
  • bežce (pštros, emu).

Choroba sa môže preniesť aj na cicavce, najmä ošípané. Niektoré subtypy boli potvrdené u potkana, myši, lasice, fretky, mačky, tigra, psa, koňa, človeka.

Čo spôsobuje vtáčiu chrípku?

Pôvodcom choroby je vírus zaradený do čeľade Orthomyxoviridae, rod Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov v štruktúre vírusu, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N. Tieto subtypy sa v prírode vyskytujú v rôznych kombináciách, pričom vznikajú nové vírusy - mutácie.

Existuje mnoho kmeňov vírusov vtáčej chrípky, ktoré možno všeobecne podľa závažnosti choroby u hydiny a vtákov rozdeliť do dvoch kategórií:
- nízko patogénne (LPAI) s klinicky nevýrazným priebehom,
- vysoko patogénne (HPAI) s klinicky zjavnou – manifestnou formou, pri ktorej možno pozorovať vysokú chorobnosť (morbidita) a úmrtnosť (mortalita), ktorá dosahuje až 80 – 100 %.

Prenos

Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a z tráviaceho systému-trusom. V chove sa pôvodca choroby šíri horizontálne po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom, vodou na napájanie a vertikálne násadovými vajcami, tiež infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri ako oro-fekálna infekcia.

Priebeh choroby

Priebeh je akútny a v prípade vysoko virulentných kmeňov perakútny. Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do 3 dní u individuálnych vtákov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti od množstva a virulencie vírusu, ciest infekcie, vnímavosti jednotlivých druhov vtákov.

Klinické príznaky

Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá a zastavuje sa znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy a zmodranie hlavy, hrebienka, lalôčikov a viečok, výtok z nosových otvorov. Sú pozorované aj poruchy tráviaceho (hnačky) a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti), či už ojedinele, alebo v kombinácii, opuch a krvácaniny na končatinách. Nakazené jedince masívne hynú.

Odolnosť vírusu

Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4 oC, alebo 7 dní pri 20 oC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný určitý čas prežívať aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8; kyslé prostredie ho deaktivuje. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Doba termálnej inaktivácie vírusu pri 56 oC sa pohybuje od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, chloramin T, Virkon S a môže sa použiť aj formalín v 10% koncentrácii.

Opatrenia pri podozrení na výskyt v chove

V prípade, že máte podozrenie na výskyt choroby v chove kontaktujte svojho súkromného veterinárneho lekára alebo priamo príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorí Vám poskytnú ďalšie inštrukcie. Opatrenia pri výskyte Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum; ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť kontaminované. Taktiež sa zrealizuje vysledovanie a likvidácia hydinového mäsa pochádzajúceho zo zvierat z príslušného chovu a vajec znesených v období predpokladanej inkubačnej doby. Po týchto činnostiach bude následne urobená očista a dezinfekcia budov, zariadení, využívaných na chov hydiny, ich okolia, dopravných prostriedkov a všetkého materiálu, ktoré mohli byť kontaminované. Okolo infikovaného chovu sa vymedzí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrolu činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia v mieste výskytu a taktiež v pásmach okolo tohto miesta výskytu.

Prevencia

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; novo nakúpenú hydinu umiestniť do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované; hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky u hydiny; či zákaz chovu hydiny zamestnancom schválených komerčných fariem v domových hospodárstvach.

Manipulácia s voľne žijúcimi uhynutými vtákmi v prírode/ čo ak nájdem uhynutého voľne žijúceho vtáka

Pri nájdení uhynutých vtákov nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť nahlásiť zodpovedným zamestnancom V súlade s platnou legislatívou je chráneným živočíchom každý voľne žijúci vták s výnimkou populácií mestských holubov. Postup pri náleze uhynutého chráneného živočícha, teda aj voľne žijúceho vtáka, je upravený v § 35 ods. 6 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. V súlade s § 65a, ods. 2, písm. c) tohto zákona, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky prijíma oznámenia o nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu;

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky: http://www.sopsr.sk/web/?cl=57 http://www.sopsr.sk/web/?cl=112 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky („ŠOP SR“) zabezpečuje nepretržitú odbornú pomoc ako aj vykonáva svoju činnosť na základe pohotovosti.
Pri náleze v prvom rade kontaktujte číslo 112 alebo príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ( nemusia sa volať obidve čísla, na čísle 112 by mali poskytnúť telefónne číslo na pohotovostný mobil ŠOP SR)

Pokiaľ ide o likvidáciu tela uhynutého vtáka, je potrebné kontaktovať vlastníka alebo správcu pozemku, ktorý je považovaný za producenta odpadu, ktorým sa stalo telo uhynutého vtáka, nakoľko telá uhynutého voľne žijúceho vtáctva, pri ktorých nie je podozrenie z nákazy alebo postihnutia chorobou prenosnou na ľudí alebo zvieratá s výnimkou vodných živočíchov dopravených na breh na komerčné účely, nie sú vedľajším živočíšnym produktom podľa zákona č. 39/2007 Z.z. a nariadenia EP a Rady (ES) č. č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch - ale je potrebné ich vnímať ako odpad podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, pretože ak osobitný predpis (zákon č. 39/2007 Z.z.) neustanovuje inak, zákon o odpadoch sa vzťahuje aj na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v osobitnom predpise.

Vzhľadom na súčasný stav vedeckého poznania, legislatívu EÚ a stanoviská Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa odoberajú a zasielajú primárne vzorky z tzv. cieľových druhov voľne žijúcich vtákov, ktorých zoznam je uverejnený v prílohe plánu prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku pre príslušný kalendárny rok. V týchto prípadoch inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) vykoná obhliadku kadávera a posúdi, či uhynutý vták je vhodný na odber vzorky a testovanie aviárnej influenzy. V prípade podozrenia budú odoberané kloakálne výtery, resp. celé telo uhynutého vtáka a RVPS následne zabezpečí zaslanie vzoriek na vyšetrenie v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave – Veterinárnom ústave vo Zvolene.

Nahlasovanie uhynutého vtáka realizovať primárne

- na telefónne číslo 112
- orgánom Štátnej ochrany prírody SR ( ŠOP SR)

Pokiaľ je v lokalite nájdených viac ako 5 vtákov necieľových druhov – ŠOP SR kontaktuje príslušnú RVPS.
Pokiaľ ide o cieľový druh – ŠOP SR kontaktuje príslušnú RVPS na zabezpečenie vzorkovania ak ide o iné prípady ako je úhyn z iných príčin – strela , poranenie inou zverou , poranenie kontaktom s elektrickým vedením.

V prípade ak občan kontaktoval príslušnú RVPS, prebehne komunikácia medzi RVPS a ŠOP SR.
V prípade opatrení v súvislosti s potvrdením aviárnej influenzy v danej oblasti, ktoré boli nariadené príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v príslušnom katastri nálezu, kontaktujte pri náleze uhynutých vtákov telefónne číslo 112 alebo príslušnú RVPS v súlade s nariadenými opatreniami.).

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/1136 z 10. augusta 2018 o zmierňovaní rizika a posilnených opatreniach biologickej bezpečnosti a systémoch včasného zisťovania v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú voľne žijúce vtáky z hľadiska prenosu vysokopatogénnych vírusov aviárnej influenzy na hydinu https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018D1136&from=EN
Aktuálne Informácie k výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy subtypu H5N8 v členských štátoch EÚ k 3.2.202020: (Zdroj Európska Komisia )

AI v EU

Migračné trasy sťahovavých vtákov:

Migracia vtakov

Zvýšenie biologickej ochrany chovov hydiny v SR na zabránenie zavlečenia aviárnej influenzy:
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_chripka_ochrana_chovov.asp
Usmernenie k ochrane pracovníkov:
https://www.svps.sk/zvierata/choroby_chripka_ochrana_pracovnikov.asp

Základné posolstvá

Základné posolstvá o nákaze je možné prečítať si v tomto dokumente: Dokument v prílohe

Plán prieskumu aviárnej influenzy u hydiny a voľne žijúcich vtákov na Slovensku

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky každoročne vypracováva a aktualizuje tento plán, ktorého cieľom je (výber z plánu prieskumu):

U hydiny: získať informácie o cirkulácii vírusu aviárnej influenzy v chovoch hydiny prostredníctvom aktívneho sledovania týkajúceho sa:
- nízko patogénnej aviárnej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 u kurovitých vtákov (t. j. kurčatá, morky, perličky, bažanty, jarabice a prepelice) a vtákov z nadradu bežce, čím sa doplnia iné exitujúce systémy včasného zisťovania;
- nízko patogénnej aviárnej influenzy (LPAI) podtypov H5 a H7 a vysoko patogénnej aviárnej influenzy (HPAI) u domácej vodnej hydiny (t.j. kačice, husi a farmový chov divých kačíc určených na zazverenie).

U voľne žijúcich vtákov: virologickým vyšetrovaním aviárnej influenzy u voľne žijúcich vtákov je včasné zistenie vysoko patogénneho kmeňa aviárnej influenzy (HPAI) subtypu H5N1 s cieľom chrániť hydinu v chovoch hydiny a zabezpečiť veterinárne aspekty týkajúce sa verejného zdravia.

Hodnotenie roka 2019

Sérologickým vyšetrením bolo vyšetrených 2.235 vzoriek krvi z komerčných chovov hydiny (aktívny monitoring), z každého chovu bolo vyšetrených 5 – 10 vzoriek krvi (z chovov vodnej hydiny 20 vzoriek). Všetky vyšetrené vzorky odobraté v rámci monitoringu boli negatívne. Metódou detekcie vírusu vtáčej chrípky (PCR) bolo v roku 2019 vyšetrených 45 vzoriek pochádzajúcich od voľne žijúcich vtákov (pasívny monitoring). Všetky vyšetrené vzorky z uhynutých voľne žijúcich vtákov boli negatívne.

Mimoriadne núdzové opatrenia vydané hlavným veterinárnym lekárom aktualizované v roku 2010: https://www.svps.sk/zvierata/mno_4373_05.asp

Výskyt nákazy na Slovensku

AI v roku 2008

U voľne žijúceho vtáctva: marec 2018: https://www.svps.sk/zvierata/AI_01_2018.asp

AI v rokoch 2016-2017

Chovy hydiny – výskyt subtyp H5N8: spolu 11 ohnísk (9 ohnísk drobnochov + 2 ohniská vtáky chované v zajatí), U voľne žijúceho vtáctva - 58 pozitívnych prípadov. viď mapa

Ohniská/výskyt AI v SR v roku 2020

Deklarácia

Deklarácia – samodeklarácia Slovenska ako krajiny bez výskytu AI u hydiny od 8.8.2017:
https://www.oie.int/fileadmin/Home/eng/Animal_Health_in_the_World/docs/pdf/Self-declarations/Archives/ENG_archive_2000_July_2019.pdf
Potvrdením výskytu vtáčej chrípky v Slovenskej republike zo dňa 9.1.2020 je toto prehlásenie na webovej stránke Svetovej organizácie pre zdravie zvierat v Paríži (OIE) neaktívne.