Územie GPBŠ

Definícia územia Geoparku Banská Štiavnica - GPBŠ

Štiavnické vrchy sú súčasťou vulkanických pohorí predstavujúcich denudačné zvyšky andezitových stratovulkánov, ktorých vývoj sa uskutočnil v oblasti stredného Slovenska počas mladšieho neogénu v období bádenu až sarmatu.

Územie Geoparku Banská Štiavnica bolo identifikované práve na základe uvedených denudačných zvyškov rozsiahleho andezitového - štiavnického stratovulkánu, ktorého vulkanické horniny pokrývajú plochu viac ako 2200 km2 s kalderou o priemere 18x22 km. Štiavnický stratovulkán sa vyznačuje komplikovanou stavbou zahrňujúcou horniny pestrého zloženia od bazaltov, bazalto andezitov, andezitov až do hornín ryolitového zloženia.

Z orografického hľadiska tieto zvyšky nezvyčajne mohutného štiavnického stratovulkánu zahŕňajú oblasť Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca, v smere na SZ zasahujú do východnej a južnej časti pohoria Vtáčnik a v smere na SV do južných okrajov Kremnických vrchov. Smerom na juh pokračujú produkty tohto stratovulkánu uložené v morskom prostredí v oblasti Krupinskej vrchoviny a Ipeľskej pahorkatiny (južne od Šiah).

Z hľadiska zapísania historického mesta Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami v jeho okolí (v zmysle Dohovoru o ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva) do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako kultúrneho dedičstva z roku 1993, bolo územie Geoparku Banská Štiavnica identifikované do troch zón (jadrová, ochranná a prechodná zóna).
Jadrová zóna sa vzťahuje na celé alebo časti katastrálnych území sídiel Banská Štiavnica, Banská Belá, Banský Studenec, Štiavnické Bane, Ilija, Svätý Anton, Hodruša Hámre, Voznica, Vyhne.

Hranica ochrannej zóny je totožná s hranicou územia Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, čiže sa vzťahuje na celé alebo časti katastrálnych území sídiel Vysoká, Baďan, Beluj, Dekýš, Kozelník, Močiar, Počúvadlo, Podhorie, Prenčov, Devičie, Hontianske Nemce, Kráľovce-Krnišov, Krupina, Ladzany, Lišov, Sebechleby, Žibritov, Hronská Breznica, Babiná, Bacúrov, Dobrá Niva, Dubové, Ostrá Lúka, Devičany, Pukanec, Bátovce, Bohunice, Čajkov, Jabloňovce, Nová Dedina, Pečenice, Uhliská, Žemberovce, Rybník, Brehy, Rudno nad Hronom, Hronský Beňadik, Tekovská Breznica, Žarnovica, Bzenica, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Hliník nad Hronom, Hronská Dúbrava, Repište, Sklené Teplice, Trnavá Hora a Žiar nad Hronom.

Prechodná zóna sa vzťahuje na celé katastrálne územia sídiel Bory , Breziny, Brhlovce, Budča, Čabradský Vrbovok, Demandice, Dolná Ždaňa, Domaníky, Drážovce, Drieňovo, Drženice, Dudince, Hontianska Vrbica, Hontianske Moravce, Hontianske Tesáre, Horná Ždaňa, Horné Hámre, Horné Túrovce, Hrabičov, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Ipeľský Sokolec, Kozárovce, Krškany, Kubáňovo, Kukučínov, Levice, Lontov, Machulince, Malá Lehota, Malé Kozmálovce, Medovarce, Mýtne Ludany, Nová Baňa, Obyce, Orovnica, Ostrý Grúň, Píla, Plášťovce, Podlužany, Prochoť, Rykynčice, Santovka, Sazdice, Selce, Sikenica, Slatina, Stará Kremnička, Starý Tekov, Sudenice, Súdovce, Tekovské Nemce, Terany, Tlmače, Tŕnie, Turová, Veľká Lehota, Veľké Kozmálovce, Zbrojníky, Zvolen, Železná Breznica, Žitavany, Žubkov.

Pri navrhovaní objektov Geoparku Banská Štiavnica boli dôsledne využité a v maximálnej miere premietnuté do optimálnych riešení všetky potrebné, doposiaľ známe údaje o území z hľadiska geológie, montanistiky, ekológie a biológie.

Možno uviesť, že tématika geológie sa opiera o najnovšie poznatky z geológie stredoslovenských neovulkanitov (V. Konečný, 1970; J. Lexa - V. Konečný, 1979, V. Konečný – J. Lexa, 2001; a ďaľšie práce) a k nim zostavených máp v M = 1 : 50 000 a vysvetliviek (V. Konečný et al., 1998 ). Taktiež boli využité dôležité poznatky z oblasti ložiskovej geológie a regionálnej geológie v neovulkanitoch Západných Karpát (J. Burian – M. Slavkay – J. Štohl – J. Tözsér, 1985; ; J. Lexa et al., 1997; J. Lexa, 2001; a ďaľšie práce), získané z prieskumných a výskumných prác realizovaných v posledných desaťročiach.

Montanistika využila bohaté textové a grafické archiválie ŠUBA v Banskej Štiavnici, v ktorých sa nachádzajú potrebné údaje o baníctve v minulých storočiach (A. Bergfest, 1954, 1957; J. Bernáth, 1950, 1968; E. Kladivík, 1981, 1995; J. Gindl – V. Buday, 1969; J. Vozár, 1983, 1995; J. Novák, 1982; L. Sombathy, 1992; M. Čelko, 1995; M. Lichner et al.,1997, 2002; J. Novotný – M. Skaviniak, 2003, 2004; a ďaľšie práce). V neposlednom rade sa využili novšie údaje o banskej aktivite na jednotlivých ložiskách za posledných 20 – 50 rokov (R. Gazdík et al., 1986; P. Sombathy et al., 1986; J. Smolka – J. Knésl, 1993; a ďaľšie práce).

Ekológia, ako jedna z mladších vedných disciplín, mohla na veľmi vhodných a typicky existujúcich príkladoch poukázať na takmer všetky atribúty viac ako tisícročného vplyvu a rôznych zásahov človeka do životného prostredia, so zreteľom na požiadavky a možnosti trvaloudržateľného rozvoja životného prostredia. Využili sa tu všetky doterajšie práce v oblasti environmentalistiky vzniknuté v posledných desaťročiach (F. Turček, 1977, L. Miklós, 1990,1993, 1996, 1999; P. Sýkora et al., 1991; J. Šteffek, 1995; A. Schwarzová et al., 1992; J. Zerola et al., 1993; M. Patzak, 2001, Z. Perháčová, 2004; a ďaľšie práce).

Geológia

(geologické lokality-geotopy) sa prezentuje zložitou geologickou stavbou štiavnického stratovulkánu a jeho podložia, tak z hľadiska jeho vzniku a vývoja, petrografickej pestrosti zastúpených hornín, ako aj metalogenetickej významnosti.

K dosiahnutiu vyššieuvedeného je geológia prezentovaná prostredníctvom dvoch základných okruhov odbornej problematiky :

Tercierne vulkanity

Vulkanické horniny v podloží štiavnického stratovulkánu

Vulkanické horniny pri okrajoch štiavnického stratovulkánu

Spodná stavba štiavnického stratovulkánu

A/ stratovulkanický plášť a periférna vulkanická zóna

B/ centrálna vulkanická zóna

Stredná stratovulkanická stavba štiavnického stratovulkánu

Vrchná stratovulkanická stavba štiavnického stratovulkánu

Ryolitový vulkanizmus v štiavnickom stratovulkáne

Bazaltový vulkanizmus v štiavnickom stratovulkáne

Významnejšie tercierne sedimenty

Kvartérne sedimenty

Predtercierne horniny podložia vulkanitov

Kryštalinikum veporika

Mezozoikum – mladšie paleozoikum – obal veporika

Mladšie paleozoikum a mezozoikum hronika

Paleogén

Montanistika

(montanistické lokality) sa prezentuje viac ako tisícročnou históriou baníctva so zvláštnym zreteľom na jeho vysokú dosiahnutú technickú úroveň, intenzitu a ekonomickú významnosť.

K dosiahnutiu vyššieuvedeného je montanistika prezentovaná lokalitami štyroch základných okruhov odbornej problematiky:

• Baníctvo
• Odvodňovacie dedičné štôlne
• Východy žíl
• Banské vodohospodárské systémy

Ekológia

(ekologické lokality) sa prezentuje viac ako dvetisícročným vplyvom človeka na krajinu so zreteľom na pozitívne a negatívne dopady na životné prostredie.

K dosiahnutiu vyššieuvedeného je ekológia prezentovaná dvomi základnými okruhmi problematiky:

• Zásahy banskej činnosti do pôvodného reliéfu krajiny
• Výstavba úmelých vodných nádrží